Životné zručnosti a ako ich rozvíjať? To je téma, ktorou sa zaoberám už 4 rok, odkedy som bola pred asi 4 rokmi na jednom školení cez Nadáciu detí Slovenska, ktorá bola zameraná na problematiku životných zručností. Bolo to moje prvé školenie, nie kreditové. Ale toto školenie mi dala jasný smer, ktorým sa chcem vybrať pri práci s deťmi. A mnohokrát si uvedomujem, že je to nevyhnutnosť. Už by ŠKD namala byť o tom, že sa deti pohrajú, idú von a napíšu si úlohy.
Som vychovávateľka, nie babyssiterka alebo opatrovníčka. Chcem dať deťom viac ako len to, aby si robili, čo chcú. A treba začať už v prvom ročníku, keďže chod škôlky neovplyvníme. A ak ste ešte nezačali, začnite aj teraz. Smelo do toho,radšej s menším meškaním, ako nikdy. Nestačí mávnuť rukou, preplávať školským rokom, v zborovni na deti šomrať a nadávať.
Ak ste už aj začali, super, len tak ďalej.
Nie je to o tom, že deti sú zlé... Čo je to zlé a čo je dobré? Je to o našom postoji k životu, o našich hodnotách. Ale aj o tom, či robím prácu s láskou alebo len z povinnosti.
Sme vychovávateľky o toho, aby sme vychovávali. Hľadali cesty a deti na ne nasmerovali, ponúkli im možnosti, boli tu pre nich. Veď ide o ďalšie generácie, ktoré majú tvoriť túto populáciu. Ľudia, ktorí majú neskôr na nás pracovať. Nadávame na spoločnosť? Treba začať od detí a aspoň malou mierou prispieť k tomu, aby sme vychovávali lepšie budúce generácie.
Urobte si sebareflexiu a odpovedzte si na otázky:
- chodím z práce unavená?
- rozmýšľam doma, alebo už počas cesty domov, kde je chyba, že sú deti ,,zlé"?
- trápi ma, že deň nebol príjemný?
- cítim sa vinná?
- nadávam na deti pred kolegyňami alebo pred partnerom?
- chodím do práce s obavami?
- nebaví ma pre deti si pripravovať aktivity?
- kričím na deti?
- rozmýšľam nad zmenou povolania, alebo mieste výkonu práce?
- vnímam sám seba ako pedagóga, ktorý má rešpekt?
A teraz sa zamyslite nad ,,vašimi" deťmi:
- Ako často sa hádajú?
- Ako často sa pobijú?
- Ako často na seba kričia?
- Trhajú si hračky z rúk?
- ,,Žalujú tak, že je to, až neznesiteľné?
- Vedia sa spolu zahrať?
- Vedia sa ospravedlniť medzi sebou?
A ako posledné sa zamyslite na vzťahy medzi vami a deťmi:
- Mám u detí rešpekt?
- Na koľkýkrát uposlúchnu moju prosbu, žiadosť, výzvu...?
- Kričím na deti? Kedy na nich kričím?
- Kričia deti na mňa? Papuľujú mi?
- Chcú robiť to, čo som si pre nich pripravila?
- Klamú mi?
- Sú so mnou radi?
- Smeje sa spolu?
- Hráme sa spolu?
Väčšinou nerobí problém celý kolektív, ale len jednotlivec, alebo viac jednotlivcov. Takí, ktorí vám narúšajú pohodu, stále ich ,,riešite", vyvolávajú konflikty, sú stredobodom vašej pozornosti.
Preto zmobilizujte sily, obráťte list a nastavte seba a deti na systém.
POKRAČOVANIE ZAJTRA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára