Vydýchla som si, keď som odišla z Bratislavy. Okamžite som nastúpila do veľkej školy v Trnavskom kraji na záskok za materskú. Veľká škola. Mala som prvákov a opäť plná plánov a nasadenia som sa vrhla do práce. Avšak stále som bola som stále v štádiu kedy som bola nespokojná, keď to nevyšlo podľa mojich predstáv. Stále som mala ,,hlasový problém,, , chcela som toho veľa urobiť....
Až časom si človek uvedomí, že prechádzal štádiami profesného vývoja. Musí si dať sebareflexiu, uvedomiť si svoje chyby a zlepšiť svoju sebavýchovu. Pracovať na sebe po osobnostnej i profesnej stránke. Veď nikto z neba učený a vychovaný nespadol. Takže som pracovala nielen s deťmi ale aj so sebou.
V tejto veľkej škole som mala chlapca s nediagnotikovaným ADHD. Takže ako začiatočníčka som mala čo robiť, aby som to zvládla. Ale isto máte mnohé, mnohí skúsenosti, že takéto dieťa je občas menej problémové ako ,,zdravé" deti a je terčom výsmechu a častokrát vyprovokované od ostatných detí. V týchto mojich začiatkoch som si uvedomila, že treba deti hodnotiť ako motiváciu. Boli to obyčajné pluská a mínuská za rôzne skutky a prejavy. Chlapcovi s ADHD som vymyslela špeciálne hodnotenie. Dva poháriky, červená a zelená farba. Vždy keď išiel domov, prišiel ku mne a zhodnotil sa. Povedal mi, po celom dni, čo urobil dobre a dal si do jedného pohárika zelenú farbu. Povedal mi, aj čo nebolo dobré na jeho správaní a vtedy si dal do druhého pohárika červenú farbu ako STOP, toto nie je dobré. Zvykol si na to, že sa sám pýtal, kedy sa zhodnotí. Na konci týždňa sme spočítali zelenú a červenú farbu.
Keďže kolektív a stereotypy boli v tejto škole zabehnuté, musela som sa prispôsobiť. Avšak podarilo sa mi občas robiť ako som ja chcela. Mimo všetkých vychovávateliek som si zorganizovala dvakrát vystúpenie pre rodičov, mali sme dvakrát hľadanie pokladu na školskom dvore, letnú olympiádu. Vlastne to boli moje prvé kroky k tomu, aby som si vedela sama všetko naplánovať, nachystať a zrealizovať. Boli to moje súkromné malé projekty.
Avšak na konci školského roka ma čakalo nemilé prekvapenie-výpoveď. No aspoň mi bolo umožnené urobiť si adaptačné vzdelanie a podala som si prihlášku na prvé kreditové vzdelávanie. Naučila sa byť samostatná v príprave a na nikoho sa nespoliehať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára