Super hmota pokr.

Čo sa týka červenej hmoty, ktorú som robila doma ako druhú sa mi rozpadla. Predpokladám, že kvôli farbivu, ktoré som tam zamiešala. Alebo som to ešte mala nechať dlhšie na plotni a miešať.
Tak som na druhý deň doniesla  len bielu hmotu do ŠKD. Červený efekt sme dosiahli tým, že sme si dali na papier troška farby. Celkom pekný mramorovaný  efekt to chytilo. Sýtosť sa dosiahne množstvom farby. A deti tú farbu s hmotou ,,vymačkali". Odporúčam robiť s dvomi max. s troma deťmi naraz.
Postrehy:
1. Ja som robila na kartóne, ale odporúčam na pečiacom papier. Na  kancelársky alebo kartónový papier sa to lepí.
2. Ako deti hmotu mačkali, stávala sa vláčna, moc pritláčali na tmotu, keď robili placku, tak s nám to prilepovalo.
3. Robili sme hrubšie a aj tenšie kúsky, tak uvidím koľko to bude schnúť
4. Robila som špendlíkom hneď dierky na šnúrku
5. Dala som to hneď na radiátor a sušíme
6. A sušia sa z toho aj ruky, takže hodte si do kabelky aj krém na ruky
7. Zo 100 gramov škrobu a 2 balení sódy vyjde hmota cca pre 20 detí. Dnes som stihla 9 detí, vidíte na obrázku, a neminula som ani polovicu.
8. Čo ďalej sa dozviete o pár dní.

Super hmota

Odkaz som našla na stránke http://www.mimibazar.cz/navod.php?id=13124

Tak som to skúsila.

Navážila som si 100 g škrobu a k tomu dve balenia sódy. Do pohára 100 ml vody, ale počas miešania som ešte troška cvrkla, miešala, miešala, 

Aj keď sa to zdá riedke, po vychladnutí je to pekné na modelovanie a vykrajovanie. 

Druhú časť som si zamiešala aj farbivo, stačila malá lyžička.

S deťmi si povykrajujeme srdiečka a iné tvary. Ako sa nám darilo sa dozviete zajtra. 

Vianočné inšpirácie

Adventný veniec

Deti pracovali vo dvojiciach.  Najprv vyfarbili, potom sme mašle dali a ozdôbky z papiera (stačí dierkovač, alebo iné vyrážačky) a malé plstené guľôčky. 

Anjelik

Z farebného papiera harmonika na šaty. Z bieleho papiera harmonika na krídla, alebo aj predkresliť tvar krídel. Hlavička na tvár. Lepili sme s lepiacou pištoľou.

Vianočná hviezda

Jednoduchá hviezda, zvládli to aj prváci a druháci. V návode je horná časť, spodná časť sa len do kríža podloží, prilepí do stredu a opäť každú prilepíme na tú vrchnú. Odporúčam použiť na spojenie obojstrannou páskou.

Vianočné ozdoby

Deťom som urobila makety z bieleho papieru. Tie si prekreslili na farebný papier po 4 ks, prehli na polovicu a prilepovali k sebe. Pri poslednej časti sme dali šnúrku na zavesenie a prilepili poslednú časť.

Snežítko 

Opäť troška googlenia: snow globe. Vyhľadala tvar, na výkres prefotila pre deti a oni sa už realizovali. Trblienky sa dajú kúpiť za euro v Tedi obchode, možno v Kik.

        

Medovníkový domček
do google Gingerbread House a odporúčam, ak máte pc, urobte deťom náhľad, inšpiráciu farebných obrázkov medovníkových domčekov, pre ich lepšiu predstavivosť.

Vianočný stromček
Hľadala som nejakú peknú inšpiráciu a keďže máme nepekné dvere, vnútro do herne, tak som sa rozhodla, že každé dieťa prispeje svojou rukou ku dielu. Toto boli moje inšpirácie.

ALE: Na prvom obrázku je vidno, že je to jedna ruka a druhý je až moc strakatý. Deti spravili návrh ozdoby z predchádzajúcich tvarov, navrch sme dali hviezdu, ktorej návod je vyššie, vločky sme na naučili vystrihovať a tie zlaté tašky sú miesta, kde celý týždeň môžu dávať vianočnú poštu, darček, drobnosť pre kamaráta, kamarátku a na konci týždňa si to rozdáme. A na vrchu sú anjelici, čo nás strážia.

Kreslíme

Uvedomujem si, že detská kresba prechádza svojím vývojom. Ale myslím si, že som s deťmi od toho, aby som ich smerovala správnym smerom aj v kreslení. Nebojím sa povedať, že tak ako učiteľ vráti zošiť z matematiky alebo slovenčiny s chybou, i ja vraciam deti späť do lavice, aby skúsili vylepšiť svoj výtvor. Najčastejšie sa stretávam:
- biele miesta, slabo vyfarbené,
- postavy s nenakreslenými časťami tela, alebo oblečenia,
- zvieratá stojace na dvoch nohách,
- postavy a veci vo vzduchu,
- prázdne miesta, nevyužitý priestor,
- veľkosť postáv vzhľadom na umiestnenie v priestore (v pozadí rovnaká veľkosť ako vpredu).
Ako som v prechádzajúcom príspevku spomínala, hneď pri prvom kroku nám nastal problém. Nákres bol síce na tabuli, ale deti nemali zosobnenú predstavu o tom, ako sa kreslí strom. S kmeňom, konárami a korunou. Priznávam, ani ja moc neviem pekne kresliť, ale ak to neviem, neznamená to, že sa tomu zďaleka vyhnem a nemôžem u detí kreslenie formovať. Keď sa chystám na ďalší deň, alebo zistím, že niečo chcem zlepšiť, googlim. Ohľadom kreslenia zadávam HOW TO DRAW ... a dopíšem si konkrétne po anglicky danú vec, v tomto prípade TREE.
Teda pri tvorbe vtáčieho snemu sme museli prerušiť pôvodnú činnosť. Rozdala som deťom papier a na tabuľu som im predkresľovala strom. Popri tom som im slovne označovala, čo sú korene, kmeň, konáre, koruna, listy. A tak sme trénovali kreslenie stromu. Na ďalší deň som vytlačila ako sa kreslí strom a prilepila som im to k ďalším HOW TO DRAW...
Všimla som si, že deti si radšej vyberali ihličnatý strom ako listnatý. Na porovnanie pripájam stromy pred a po. Máme čo vylepšovať, ale ide to, len treba chcieť a byť dôsledný.
Ak kreslíme na nejakú tému, robíme to hromadne. Avšak dám si tú námahu a individuálne preberiem s každým dieťaťom jeho výtvor. Robíme reflexiu: Čo si nakreslil? Popíš mi obrázok? Prečo je to takto nakreslené? Si spokojný s výtvorom? Ak by si to znova kreslil, čo by si zlepšil? atď. Samozrejme deti chválim a povzbudzujem pre ich motiváciu sa snažiť ešte viac. A tým pádom, ak sa mi zdá, že sa dá niečo vylepšiť, s povzbudzujúcimi slovami poviem: Máš to pekné, páči sa mi to, ale tie biele miesta do farbi, alebo Čo myslíš, zmestilo by sa tam ešte niečo? atď...Postupne odstraňujeme nedostatky, ktoré som vyššie spomínala.
Aké máte vy s kreslením skúsenosti? Čo ste si všimli? Tento príspevok slúži i na vašu sebareflexiu.

Pred:

Po:

Vtáčí snem

Na začiatku decembra stále len pršalo. Jesenné výtvory všetky, ktoré som si naplánovala sme urobili a zdalo sa mi skoro začať s vianočnými. Na vianočný bazár nemusíme s deťmi robiť nič, takže si pomaly s deťmi tvoríme až do Vianoc ozdôbky a maličkosti. Ostal mi teda na prelome novembra a decembra čas, aby sme robili aj niečo iné, čo sa netýkalo ročného obdobia. Pre deti to bolo príjemná aktivita. Na porovnanie ukazujem obrázok, ktorý som si našla na internete.

Keďže nie sme v meste a je deťom i mne bližšia príroda, rozhodla som sa situovať vtáčiky na stromy. Aktivitu sme robili na trikrát, každý deň kúsok. Myslím si, že je to pre deti a hlavne pri takom počte lepšie, keďže počas dňa chceme stihnúť aj voľnú hru, ísť von a iné. 
Vek: 1. ročník - 9. ročník
Vstupná motivácia: Zapojíme rozvoj zručností, dáme priestor deťom na brainstorming. O čom sa môžu vtáčiky dohadovať? Na čom môžu spolupracovať? Aké pravidlá pri rozprávaní sa by mali dodržiavať?
Pomôcky: Tvrdý malý výkres, vodovky, čierne tenké fixky (nie detské, klasické), voda, prsty :)
Postup: 
1.Deťom názorne ukážem na tabuľu postup a  prvý krok im predkreslím - konáre. Následne kreslia deti. ALE ČO SA NESTALO? MY (1. a 2. ročník) SME NEVEDELI KRESLIŤ KONÁRE. Prvý problém na svete, o ktorom píšem v nasledujúcom príspevku. 
2. Ak rýchlo zvládnete prvý krok, otláčate prsty natreté vodovkami. Deti majú veľa prštekov. Nerobím to temperami, lebo tie idú ťažšie dole. Nezabudnite vyhrnúť rukávy a smelo do toho. Podľa toho, ako poznáte dynamiku svojej skupiny, alebo vzhľadom na počet pomôcok, môžete vystriedať činnosť na voľnú hru a po malých skupinkách otláčať prsty. Budete to mať viac pod kontrolou a pre deti bude možno príjemnejšia individuálny prístup. 
3. Tenkými fixkami dokresľujeme zobáčiky, nôžky, krídla, perie... Opäť vzhľadom na počet fixiek individuálna činnosť, ja osobne uprednostňujem menšiu skupinu, pracujem vždy max. s troma deťmi.
4. Nezabudnite všetky deti pochváliť a ohodnotiť, ak máte zavedený systém hodnotenia.
Príjemnú zábavu. 

Vtáctvo-maľovanie prstami

Tvorivá činnosť s deťmi

Jednoduchá jesenná činnosť pre deti 1. stupňa. Rozdelená na dve časti vzhľadom na mieru detskej pozornosti.

Zaradenie: esteticko-výchovná

Cieľ: rozpoznať teplé a studené farby

1. deň

Pomôcky: Farbičky, šablóna

Postup: 

1. S deťmi si porozprávaj o farbách, dávaj motivačné otázky (ktoré máš, rád?, ktoré kde vidíme?, čo nám pripomínajú konkrétne farby?, aké farby vidíme na jeseň, zimu, jar, leto?)

2. Upevni vedomosť, ktoré farby sú teplé a studené. Ak si nie istý v nietorých farbách, treba naštudovať dopredu, dieťaťu slovo neviem, možno, nepostačí. 

3. Vyzvi deti, aby si na stôl vyložili farbičky studenej farby - zopakuj, skontroluj. 

4. Vyzvi deti k spolupráci - ak má kamarát farbičku, ktorú ty nemáš, požičajte si ju, vymieňajte si ju, spolupracujte!

5. Táto časť bude deťom trvať aj 30 minút. Nezabudni všetkých pochváliť a pripomenúť, že zajtra budete pokračovať. Pozbieraj výkresy a zmeň aktivitu.

Na ďalší deň pokračuj!

Pomôcky: klovatina, farby, štetce, voda, misky

1.Rozdaj výkresy

2. Zopakuj studené a teplé farby

3. do misiek daj klovatinu

4. rozdaj vodové farby (či už do skupín alebo dvojíc)

5. po malých skupinách vysvetli, čo majú robiť (alebo zavolaj k jednému stolu všetky deti, aby sa pozreli ako na to)

6. Vytrieť list klovatinou

7. zapúšťať farby 

8. zopakovať u ostatných listoch

9. nechať na lavici vyschnúť

10.upratať stoly

Moja reflexia: Túto činnosť som robila s deťmi 1. a 2. ročníka vo dvojiciach. Jeden prvák, jeden druhák. Upozornila som deti, aby:
- nevychádzali spoza čiary

- nenechávali biele miesta

- vyfarbovali jedným smerom!! 

Podporovala som ich slovne k usilovnosti. Reflexiou pre deti je systém hodnotenia, samozrejme každé dieťa je slovne ohodnotené (plus iná forma hodnotenia), má svoj výtvor na nástenke a v neposlednom rade, deti sa môžu zahrať na porotcov a rozhodnúť, ktoré obrázky sa im páčia.

Problém: Pomalšie deti nenútime hneď dokončiť. Obrázok môžu robiť na viackrát.

Jesenné listy - predloha

Iný kraj, iný mrav

Časom sa človek nad všetkým pousmeje. Ale čo som naozaj prežívala? Nemám predsudky a myslím si, že som dosť tolerantný človek. Ale nepatrila som medzi ,,blavákov“ s kopou peňazí, ktorí mali možnosť zasahovať do všetkého.

Moja jediná dokumentácia bol týždenný plán a triedna kniha. Týždenný plán bol ten zjednodušený model. Pričom výchovno-vzdelávaciu činnosť som vôbec nepísala a v rámci oblasti výchovy sme písali, čo budeme robiť v krúžku.

 

Hodnotenie detí spočívalo v tom, že som mala svoj ,,rebrík“, ktorý mohol mať rôznu podobu. Každé dieťa malo svoj kolík, ktorým sa samo na konci týždňa posúvalo hore alebo dole. Pozícií bolo 7, pričom stred bol neutrál, odkiaľ sa začínalo. Malo to výhodu, že deti sa sami hodnotili a vyjadrovali, prečo sa posúvajú na danú pozíciu. Nevýhodou bolo, že na konci týždňa si dieťa už nepamätá, čo bolo v pondelok. Ich orientácia v čase je ešte v tomto veku slabá. Na začiatku nového mesiaca išli všetci opäť na neutrál. Ak sa dieťa dostalo úplne dole, nasledoval pohovor u hlavnej vychovávateľky. Ak sa dostalo úplne hore, dostal pochvalu, resp. i malú odmenu.

Deťom sa nič nechcelo a ja som tvrdohlavo stála na tom, že čo som si naplánovala, to musím splniť. Bojovali sme navzájom. V triede bol hluk, hádky, chaos. A nevedela som deti utíšiť, bola som nervózna a zvyšovala hlas. Potom sme rýchlo utekali von, kde klasika chlapci hrali futbal a dievčatá sa prechádzali. Opäť nebola šanca sa s nimi zahrať. Potom sme si všetci nastúpili a rozdelili sa do krúžkov. Každá vychovávateľka mala inú činnosť a deti si každý deň mohli vybrať niečo iné. Takže sa mohlo stať, že nový deň - nové deti. Prvý mesiac som mala tvorivý krúžok a druhý mesiac o koníkoch.

A niežeby som bola revolucionárka, ale postupne som strácala chuť prispôsobiť sa tomuto systému.

Spomínam si, že cez obednú prestávku bolo fajn, keď som stihla ísť s deťmi ešte von. Raz sa ma jedno dievča, druháčka spýtala, či si má obliecť sveter. Odpovedala som jej, že ani nemusí, ideme len na chvíľu. Hnala som deti na dvor aspoň na 10 minút. Potom rýchlo späť. Na ďalší deň sa mamička dievčaťa sťažovala, že som jej nedovolila obliecť sveter a jej dcéra vie najlepšie, čo je pre ňu dobré.

Občas v slovníku použijem aj expresíva alebo nárečové slová. Raz sa mi tak stalo, že som použila ,,čo sa nadájaš“. Dieťa veľa nasilu pilo, tak som mu povedala ,,Odlož fľašu, nenadájaj sa toľko.“ Opäť ohlas rodiča, že aké slová to používam, že ich deti sa nenadájajú. Ak si to slovo aj ,,vygúglim“ alebo pozriem v slovníku, znamená to piť (obyčajne veľa). Ale budiš J

Môj najväčší problém, hneď na začiatku mojej ,,kariéry“ bolo, že som nezvládala situáciu a veľa som kričala, na čo sa rodičia tiež sťažovali. Áno, vtedy som doslova ziapala a bola nervózna.

A aké ponaučenie z toho vyplýva?

1. Kto má potrebu sa riadiť svojím vnútorným pocitom (inštinktom), odíde z pracoviska, na ktorom sa necíti dobre.

2. Ak sa dieťa opýta, či má alebo nemá (dať si sveter, vystihnúť to, položiť to, otočiť, čokoľvek, kedy sa má samo rozhodnúť) poviem mu: Urob, ako ty chceš, je to na tebe. Urob tak, aby si bol ty spokojný. Urob, ako ty uznáš za vhodné. PODPORUJEM SAMOSTATNÉ ROZHODOVANIE U DIEŤAŤA.

Dôležitý fakt, ktorý som si postupne uvedomila: PRACUJ SO SVOJÍM HLASOM!

Hurá do boja

Keď sa snažím spomenúť si, ako som si podávala prihlášku na vysokú školu, resp. odbor, ktorý som vyštudovala, je tam hmla. Vôbec si nespomínam, ako som našla odbor Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo. Alebo ho našla moja mama? Veď to poznáte...

Škola ma bavila a boli sme aj dobrý kolektív.

Po promóciách som si užila leto a hneď na konci augusta som nastúpila do jednej súkromnej školy v Bratislave. Bola som nadšená, zobrali ma okamžite, bola som na seba hrdá. Bývala som v Trnave a aj keď cestovanie aj s MHD trvalo vyše hodiny, mala som radosť z práce.

Absolvovala som úžasný team building (čo mi na iných školách chýba), pedagógovia sú tam na výbornej úrovni, bola som užasnutá, čo všetko robia počas roka.

Nadšenie pretrvávalo aj prvé augustové dni. Prišiel september. A bolo to tu. Deti a rodičia. Systém, zodpovednosť, výkon.

Systém pre mňa znamená prispôsobiť sa. A tak  som si plná odhodlania chystala hry a tvorivé aktivity. Stále sa deti pýtali, čo budeme robiť? A teraz čo budeme robiť? Aby vedeli, aký program ich čaká, písala som im ho na tabuľu. Časom sa im to prestalo páčiť, pretože zistili, že sa ho presne držím. A o čom bol teda systém? Na vyučovanie nemôžem povedať ani pol slova, naozaj kvalitný učitelia s interaktívnym prístupom, veľa skupinovej práce, ale pre deti to po vyučovaní skončilo. Snažila som sa prispôsobiť, hľadať cestu k deťom i rodičom, ale ako mladý človek plný odhodlania a chuti deťom niečo odovzdávať, formovať ich a mať rešpekt, som tam vydržala do konca októbra.

Pre mňa tie dva mesiace boli veľkým ponaučením a s odstupom času, som si uvedomujem, že facka na prebudenie nie je na škodu.

Vnútorná pohnútka

Tento blog som založila preto, aby som sa podelila o svoje skúsenosti, myšlienky, postrehy, názory, pomôcky, námety s kolegyňami. Bola by som rada, keby začínajúce kolegyne našli v tomto blogu veľa užitočného. Vychovávateľky s dlhšou praxou sa možno zasmejú, možno si zaspomínajú a možno aj ich moje myšlienky a názory posunú. Ide aj o akúsi reflexiu mojej práce a mojej osobnosti ako vychovávateľky.

Som si vedomá niekoľko skutočností. Koľko ľudí toľko názorov. Beriem na vedomie, že čitateľ sa nemusí stotožniť s mojimi názormi, postrehmi, zamýšľaním sa nad situáciami. Ďalšia vec je, že každá vychovávateľka je osobnostne iná, každá škola je iná. A koľko detí, toľko variantov výchovy vo voľnom čase. A v neposlednom rade je rozhodujúci región, prístup vedenia, rodičov a množstvo iných faktorov.

Napriek tomu verím, že by sa mohol blog stať užitočným.

Želám príjemné čítanie a budem rada vašim postrehom.