Životné zručnosti - hry

Aktivity na rozvoj životných zručností

Sú to hry, ktoré hrávam s deťmi opakovane s časovým odstupom. Hry neviem presne od koho sú, mnohé sú moje, mnohé som sa naučila na táboroch, školeniach....Vyhlasujem, že hry sú mnou spracované, nie sú kópiou z diplomovej alebo inej práce, a v neposlednom rade sú mnou vyskúšané.

1. ,,Čarovná veta“

Cieľ: pomenovať emócie, rozvíjať si empatiu, používať ja správu, aktívne počúvať kamaráta

Pomôcky: obrázky rôznych emócií, ,,smajlíci“ na papieri 

Čas: 20 minút

Motivácia: Aké pocity poznáš? Kedy máš také pocity? Aké pocity môže prežívať tvoj kamarát, keď...? Čo je to žalovanie? Ako sa cítiš, keď na teba niekto žaluje?

Realizácia: Vysvetlila som deťom kedy, prečo a ako používať ja správu. ,,Nepáči sa ti, ak ti kamarát robí zle, niečo ti berie, bije ťa, a ty si z toho smutný, nahnevaný,... povedz mu čarovnú vetu. Povedz mu ju nahlas a zrozumiteľne, aby sme ju všetci počuli. Nechoď hneď mne žalovať, ale skús si to s ním povedať. Tá čarovná veta znie:  Cítim sa....., keď............, pretože............, prosím ťa, aby.................... . Túto vetu budeme používať od tohto momentu, vždy keď sa ti nebude niečo páčiť, ale môžeš ju použiť, aj keď budeš chcieť niekoho pochváliť.“ Následne sme si vyskúšali pozitívnu ja správu. Vysvetlili sme si i druhú časť úlohy. ,,Na koberci sú obrázky rôznych osôb (Obrázok 2), ktoré predstavujú nejakú náladu, emóciu a smajlíci. Vyber si jeden obrázok osoby a jedného smajlíka. Toho si daj pred seba. Popíš, čo vidíš na obrázku. Akú náladu má osoba na obrázku? Prečo má podľa teba takú náladu? Čo sa jej mohlo stať, prihodiť? Nájdi smajlíka u kamarátov, ktorý by súhlasil s tvojím obrázkom. Nezabudni poprosiť.“

Reflexia pre deti: Ako sa ti hra páčila? Na čo bola hra zameraná? Ako sa pokúsiš s kamarátom vyriešiť problém, skôr než požiadaš o pomoc pani vychovávateľku?

Reflexia pre vychovávateľku: Pomalšie hovoriť v krátkych vetách, medzi prvou a druhou časťou aktivity zaradiť pohybovú hru, nie za každú cenu dokončiť aktivitu. Poprípade rozdeliť aktivitu na samostatné časti.

2. Tučniakova ,,capkaná“

Cieľ: spolupracovať, nímať kamaráta, čo robí, sústrediť sa,  nevysmievať sa a nekričať na kamaráta, keď sa pomýli

Pomôcky: žiadne

Čas: 15 minút

Motivácia: ,,Tučniak Pingo s kamarátmi žije v Arktíde. Spolu lovia rybky, šmýkajú sa na ľade, ale najradšej sa hrajú hru ,,capkaná“. Čo myslíte prečo?“

Realizácia: ,,Usaďme sa do kruhu, sadnime si na päty a ruky daj dlaňou dole. Ruky máme blízko seba. Vašou úlohou je predávať si signál z jednej ruky do druhej capnutím dlane o zem. Pôjdeme raz jedným smerom, raz druhým smerom. Ak sa niekto pomýli signál sa pokazil musíme ísť od začiatku. Ak sa signál preruší, taktiež musíme ísť od začiatku.“

Variácie: Pri zvládnutí jednoduchej variácie, môžeme zvoliť obmenu.

Obmena č.1: Buchnutím dlane dvakrát za sebou zmeniť smer. Tu môže vychovávateľka dovoliť každému dieťaťu iba raz využiť túto možnosť alebo viackrát.

Obmena č. 2: Prekrížiť ruky a tak si posielať signál, bez zmeny alebo so zmenou smeru.

Reflexia pre vychovávateľku: Hru odporúčam hrať s deťmi. Aby to bolo spravodlivé, vždy začína vychovávateľka. Až neskôr deti pochopia, že nie je dôležité byť prvý alebo začať, ale zúčastniť sa, vtedy môže začať dieťa. Aj keď sa desaťkrát pomýlia, treba začať od začiatku. Vyvoláva to napätie a deti sa musia vyrovnať s pocitom hnevu, že to niekto pokazil. Vychovávateľka očakáva, že niekto bude komentovať, žundrať, alebo stratí záujem, tým sa však u detí upevňuje trpezlivosť a vnímavosť. Viackrát za mesiac opakovať hru.

3. Písmenká

Cieľ: spolupracovať, dokázať sa dohodnúť, uvedomiť si význam celku, rozvíjať tvorivosť a koordináciu

Pomôcky: žiadne

Čas: 15 minút

Motivácia: ,,Stroskotali sme na pustom ostrove. Aby vás zachránili, z dreva musíte na pláži vytvoriť odkaz. Vy ste teraz kmene, drevá, konáre, halúzky.“

Realizácia: Deti som rozdelila do skupín. Ideálne bolo 4 deti v jednej skupine. Úlohou každej skupiny bolo vytvoriť z tiel písmenká, ktoré si budú zapisovať, a potom prečítajú slovo, ktoré im vyšlo. Prvý ročník mohol vytvárať svoje meno alebo slovo, ktoré sa učili písať. Deti mohli pri tom stáť, ležať lebo sedieť.

Variácie: Po každom písmene povymieňať deti, zadať rovnaké písmenko, vytvárať ľubovoľné písmenká. Všetky skupiny sa dohodnú, aké slovo vytvoria. Určia si medzi sebou, ktorá skupina aké písmeno bude mať a potom vytvoria telami slovo.

Reflexia pre deti: Ako sa ti hra páčila? Na čo bola hra zameraná? Ako sa ti spolupracovalo s kamarátmi? Bol v tvojej skupine niekto, kto nevedel spolupracovať? Bol niekto, kto veľmi pekne spolupracoval? Použi ,,čarovnú vetu“ a povedz kamarátovi, čo sa ti nepáčilo/páčilo. Bola to ľahká/ťažká úloha?

Reflexia pre vychovávateľku: Pri takomto správaní je pre vychovávateľku dôležitá trpezlivosť a povzbudzovanie ostatné detí, aby dali šancu takýmto deťom a boli im nápomocné a mali s nimi trpezlivosť. Taktiež slovne/na nástenke hodnotenia podporiť snahu všetkých detí.

4. Predstav si, že....

Cieľ: Rešpektovať pokyny, dbať na bezpečnosť pri hre, rozvíjať si predstavivosť

Pomôcky: žiadne

Čas: 10 minút

Motivácia: ,,Určite si radi predstavuje rôzne situácie, pozeráte rôzne napínavé rozprávky a my sa do takej dobrodružnej rozprávky vydáme a pomocou mojej sa to celé odohrá.“

Realizácia: Rozpráva som deťom jednoduchý príbeh s gradáciou. Deti presne hrali, čo som im rozprávala. Ak bolo porušené nejaké pravidlo, ktoré sme si určili na začiatku hry, použila som slovo STOP. (Hraj presne podľa príbehu, bezpečne sa hrám, tichšie rozprávam)

Variácie: Príbeh sa môže zastavovať ,,..ale zrazu..., ale čo to...?“ alebo iné nedokončené myšlienky a deti tvoria príbeh spolu.

Reflexia pre deti: Ako sa ti hra páčila? Čo sa ti na nej páčili/ nepáčilo? Na čo bola hra zameraná? Čo by si zmenil? Čo si si všimol?

Reflexia pre vychovávateľku: Vyžaduje sa dobrá fantázia vychovávateľky. Využíva prvky dramatickosti a dopĺňa dej tým, čo majú deti radi (sladké, lego, dinosaury, kone, zvieratá,...)  a vtipom. Avšak môže očakávať, že niektoré deti to bude navádzať k blázneniu, ktoré môže narušiť hru a bezpečnosť ostatných. Opäť je dôležité, aby vychovávateľka dobre deti sledovala počas hry,  chválila ich a využívala slovo STOP.

5. Spolupráca-nespolupráca

Cieľ: Byť súčasťou skupiny, dohodnúť sa na postupe, spoločne prezentovať, predviesť činnosť, dodržať dohodu

Pomôcky: žiadne

Čas: 30 minút

Motivácia: Slovná pochvala a vďaka pre všetky deti, povzbudenie, vyvolať napätie, že ide o ťažkú hru, ale že to zvládnu.

Realizácia: Rozdelila som deti na dve skupiny. Prvá skupina išla za dvere a povedala som im, aby si nacvičili scénku, v ktorej zahrajú spoluprácu. Po zahraní celej scénky deti (diváci) hádajú, čo prvá skupina zahrala. Potom išla za dvere druhá skupina a prichystala si scénku, v ktorej sa dohodli ako zahrajú ,,nespoluprácu“.

Reflexia pre deti: Ako sa ti hra páčila? Na čo bola zameraná? Čo by sme zlepšili? Čo si si všimol? Za čo by ste sa pochválili? Koho by ste pochválili? Použi ,,čarovnú vetu“.

Reflexia pre vychovávateľku: Pri deťoch prvého a druhého ročníka deti naviesť na to,  čo v scénke zahrať. Je dôležité nezabudnúť pochváliť všetky deti, používať ,,čarovnú vetu“, byť dôsledná, dotiahnuť hru do konca, sledovať deti.

6. Dážď

Cieľ: Dodržať presné pokyny, vnímať svojho kamaráta, resp. celú skupinu, rozvoj trpezlivosti

Pomôcky: žiadne

Čas: 15 minút

Motivácia: ,,Aké počasie máme na jeseň? Aj ty si rád obuješ gumáky a čľapkáš sa vo vode? My sa na dážď zahráme.“

Realizácia: Deti stáli v kruhu. Podstatou bolo odovzdávať si zvuk od jedného dieťaťa k druhému. Začínala som ja a začala som si šúchať dlaňami, zvuk sa šírli od jedného k druhému atď. až prišiel späť ku mne. Pokračovala som ďalším zvukom – lúskanie, ale deti stále šúchali, až sa zadaný zvuk k nim nedostal. Opäť sa zvuk dostal späť ku mne. Ďalší zvuk bol jemné tlieskanie, búchanie do stehien, dupanie, a potom sa vracali zvyky späť – búchanie do stehien, jemné tlieskanie, lúskanie, šúchanie dlaní.

Variácie: Ak deti nevedia lúskať, môžu ústami a jazykom vydávať zvuk koníka (logopedické cviky). Ak sa niektoré dieťa pomýli vrátime sa naspäť daným zvukom od začiatku.  Po zvládnutí pridáme relaxačné cviky. ,,A vyšlo slniečko, popreťahovalo sa. Semienko v zemi začalo klíčiť, potom mu vyrástol jeden lístok, potom druhý, ťahá sa pomaly hore, až nám vyrastie malý stromček.“

Reflexia pre deti: Ako sa ti páčila hra? Na čo bola zameraná? Ako sa to prejavilo? Koho by si pochválil? Koho by si o niečo požiadal, aby to nerobil? Použi čarovnú vetu?

Reflexia pre vychovávateľku: Vyžaduje sa aktívna účasť vychovávateľky, ktorá začína. To isté platí ako pri hre Tučniačia ,,capkaná“. Ak zvolí, že po pomýlení sa vraciame od začiatku, treba deti slovne motivovať, byť trpezlivá. Aj keď to deti nezvládnu na prvýkrát, pochváliť, podporiť správanie. Hru odporúčam opakovať viackrát v priebehu tréningu.

7. Balón nespadni

Cieľ: Udržať balón vo vzduchu, byť súčasťou skupiny a mať svoju úlohu v nej, rozvoj trpezlivosti, nenadávať kamarátovi pri chybe, koordinovať pohyby, vytvoriť spoločnú stratégiu na dosiahnutie cieľa

Pomôcky: balón

Čas: 10 minút

Motivácia: ,,Aké je to lietať? Už si niekedy letel lietadlom? Predstav si, že letíš. Čo je pri tom dôležité? Kedy môžeš pri tom spadnúť? Čo by sa ti mohlo stať? Nedajme nášmu balónu šancu spadnúť, buďme mu ochrannou sieťkou.“

Realizácia: Po vysvetlení cieľa a pravidiel hry, sa deti pohybovali po priestore. Dala som pravidlo: Každý musí dostať šancu na odrazenie balóna. Odrážali balón, aby nespadol na zem.

Variácie: Vychovávateľka môže pridať ďalší balón, môže zadať, aby odrážali len pravou alebo ľavou rukou, skákali chvíľu na jednej nohe, atď.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Na čo bola hra zameraná? Čo ste si všimli? Bol niekto, kto ani raz netrafil balón? Čo by si zmenil? Chceš niekomu niečo povedať? Povedz mu to cez čarovnú vetu.

Reflexia pre vychovávateľku: Vychovávateľka musí dbať na bezpečnosť pri hre, keďže deti majú hlavu hore a pozerajú hore, nevnímajú, či do niekoho nenarazia.

8. Zachráni ťa objatie

Cieľ: Zažiť blízky kontakt, dôverovať kamarátovi, dodržiavať bezpečnosť a pravidlá hry

Pomôcky: žiadne

Čas: 15 minút

Motivácia: ,,Kedy sa cítiš bezpečne? Kto ťa najviac objíma? Koho ty objímaš?

Realizácia: Deti behali po priestore, jeden  naháňal. Snažili sa mu uniknúť a zachrániť sa mohli tým, že ich kamarát objal. Striedala som deti, ktoré naháňali.

Variácie: Záchrana môže byť aj objatie od troch a viacerých detí.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Na čo bola zameraná? Kto najviac objímal? Prečo? Kto neobjímal ani raz? Prečo? Čo ste si všimli?

Reflexia pre vychovávateľku: Vychovávateľka dbá na bezpečnosť pri hre

9. Ruky, nohy

Cieľ: Byť súčasťou celku, ktorý splní úlohu, nadobudnúť pocit významnosti, dodržiavať pravidlá a pokyny

Pomôcky: žiadne

Čas: 10 minút

Motivácia: Vyvolať pocit napätia a vzrušenia, že ideme hrať veľmi náročnú hru. Povzbudiť deti, že sú šikovné a určite nebudú mať s tým problém.

Realizácia: Deti boli rozdelené do menších skupín. Úlohou bolo splniť pokyn resp. podmienku, koľko rúk a nôh musí byť na zemi.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Na čo bola zameraná? Darilo sa vám spolupracovať? Chceš niekomu niečo povedať? Pochvalu alebo prosbu o nápravu? Použi ,,zázračnú vetu“.

Reflexia pre vychovávateľku: Je dôležité, aby deti dostali priestor na poradu, ako úlohu zvládnuť, splniť.

10. Najmenší priestor

Cieľ: Zažiť pocit blízkosti, spoločne splniť úlohu, byť významný pre skupinu, dbať na bezpečnosť pri hre

Pomôcky: Veľký hárok papier

Čas: 10 minút

Motivácia: ,,Predstavte si, že ste na lodi. Plavíte sa, ale zrazu sa začnete postupne potápať. Musíte sa všetci zachrániť.“

Realizácia: Deti som rozdelila na menšie skupiny. Každá dostala hárok papiera veľký ako veľký výkres. Postupne som každej skupine odtrhávala kúsok z papiera. Deti sa museli natlačiť tak, aby boli všetci na ploche papiera.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Bola hra niekomu nepríjemná? Na čo bola zameraná? Čo ste museli urobiť, aby ste sa všetci zachránili?

Reflexia pre vychovávateľku: Vychovávateľka sleduje všetky skupiny, dohliada na bezpečnosť. Deti sa budú chcieť dvíhať navzájom. Keďže nemajú toľko sily, netrháme veľa z papiera.

11. Puzzle

Cieľ: Dodržať pravidlá hry, rozvoj trpezlivosti a spolupatričnosti, nevzdávať sa a dokončiť hru

Pomôcky: Puzzle, šatka

Čas: 30 minút

Motivácia: ,,Zaspievame si pesničku jeden, dva, tri, štyri, päť, už to vieme naspamäť. Už sme spolu tri mesiace a verím, že tak ako vieme počítať, dokážeme veľmi dobre spolu spolupracovať a zvládneme poskladať puzzle netradičným spôsobom. Určite máte svojich super hrdinov, ktorí majú svoje super schopnosti. Aj vy budete mať teraz určité schopnosti a musíte spolupracovať tak, aby ste zvládli splniť úlohu. Odhaliť, čo sa skrýva na obrázku a tým dokážete poraziť zloducha.

Realizácia: Rozdelila som deti do trojčlenných skupín. Jednému dieťaťu som zaviazala oči šatkou. Dvaja členovia skupiny mali za chrbtom ruky. Len slovne dieťaťu so zaviazanými očami radili, ako má narábať s puzzlami.

Reflexia pre deti: Ako sa vám hra páčila? Na čo bola zameraná? Ako si sa cítil so zaviazanými očami?

Reflexia pre vychovávateľku: Je na vychovávateľke či si všetky deti rozdelí, alebo časť nechá ako pozorovateľov. Je to náročné v tom, že musí sledovať viac skupín na raz, povzbudzovať ich, slovne motivovať k dokončeniu hry. Treba zvoliť jednoduché puzzle, s malým počtom dielikov. Hra sa dá hrať viackrát s výmenou detí a puzzlí, resp. puzzlí s vyšším počtom dielikov. Na záver treba všetkých ohodnotiť.

12. Kocky I

Cieľ: Dohodnúť sa na stratégii, dodržať dohodu, dodržať pravidlá hry, mať pocit dôležitosti v skupine

Pomôcky: Drevené kocky poprípade lego kocky

Čas: 25 minút

Motivácia: ,,Zaspievajme si pesničku Pec nám spadla. Vy sa tiež zahráte na staviteľov a spoločne postavíte stavbu.

Realizácia: Rozdelila som deti do dvoch, prípadne viacerých skupín. Každá skupina bola na opačnom konci koberca (hracieho priestoru). Po vysvetlení pravidiel si dohodli stratégiu, ako budú postupovať, aby úlohu splnili.

Pravidlá: Pri škatuli s kockami je vždy iba jeden hráč tvojej skupiny. Berie sa vždy iba jedna kocka. Ak niektorá skupina poruší pravidlo, druhá skupina získava bod v spolupráci.

Po dohodnutí stratégie boli skupiny chrbtom k sebe. V strede hracej plochy bola škatuľa s kockami. Zadala som im vybudovať ľubovoľnú stavbu, alebo písmenko, písmenká.

Variácie: Úloha môže mať časové ohraničenie aj kratšie. Môžeme zadať z koľkých kociek musí byť stavba, písmenko postavané.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Na čo bola zameraná? V čom bola ťažká? V čom bola ľahká? Čo ste si všimli? Čo by ste zlepšili? Koho by ste pochválili?

Reflexia pre vychovávateľku: Je dôležité dať deťom priestor na dohodu, koľko potrebujú. Vychovávateľka musí dobre sledovať skupiny, stále pripomínať pravidlo: Jedna kocka, jeden hráč. Povzbudzovať v spolupráci. Na záver všetkých slovne ohodnotiť (na nástenke hodnotenia).

13. Kocky II

Cieľ: Dohodnúť sa na stratégii, dodržať dohodu, dodržať pravidlá hry, mať pocit dôležitosti v skupine, dohodnúť sa, aby obe skupiny úlohu splnili, pochopiť význam a dôležitosť spolupráce, pochopiť, že nejde o čas a rýchlosť ale o spoluprácu

Pomôcky: Drevené kocky, poprípade lego

Čas: 20 minút

Motivácia: ,,Boli raz dvaja súrodenci Peťko a Paľko. Mamička ich poprosila, aby si upratali izbu. Peťko chcel vysávať a Paľko utrieť prach na poličkách. Tak dal všetky hračky na zem, zatiaľ čo Peťko išiel pre vysávač. Keď chcel Peťko vysávať, hračky na zemi mu zavadzali. Chlapci sa pohádali. Tak nebol ani prach utretý ani povysávané. Obidvaja trucovali na svojich posteliach. Mali aj mladšiu sestru Mišku. Tá zobrala handru a začala utierať prach. Chlapci sa nechceli nechať zahanbiť a tak začali sestre pomáhať. Keď to mali hotové, Peťko mohol povysávať. Chlapci vtedy pochopili, že sa nedá robiť všetko naraz. Keď budú nabudúce upratovať, najprv Peťko pomôže Paľkovi a potom Paľko Peťkovi.“

Realizácia: Deti som rozdelila do dvoch skupín a do stredu som dala menej kociek ako obe skupiny potrebujú (menej ako 20).

Pravidlá: Pre kocky idú dvaja hráči. Vytvorte kvetinu, ktorá bude z 10 kociek. Obe skupiny musia splniť úlohu.

Deti dostanú priestor na vytvorenie stratégie, možné otázky. Podstata hry je v tom, že k dispozícii je o x kociek menej, ako potrebujú. Teda ani jedna skupina, resp. tá, ktorá si rýchlejšie zoberie kocky, úlohu splní

Variácia: Pre kocky môže ísť len jedno dieťa. Môžu skladať iný tvar, písmeno

Reflexia pre deti: Ako sa vám hra páčila? Na čo bola zameraná? Čo bolo ťažké? Čo by ste zlepšili? Ak chceš niekomu niečo povedať, použi čarovnú vetu.

Reflexia pre vychovávateľku: Vychovávateľka by si mala dopredu poskladať to, čo zadá deťom ako úlohu. Dôležité je dať priestor na prípravu a vytvorenie stratégie. Nechať deti, aby prišli na to, že úlohu splnia obe skupiny iba vtedy ak sa dohodnú o požičaní si kociek navzájom. Hra sa dá hrať opakovane s odstupom času už len jedenkrát.

14. Stoličky

Cieľ: Dohodnúť sa na stratégii, dodržať dohodu, dodržať pravidlá hry, mať pocit dôležitosti v skupine, dohodnúť sa, aby obe skupiny úlohu splnili, pochopiť význam a dôležitosť spolupráce, pochopiť, že nejde o čas a rýchlosť ale o spoluprácu

Pomôcky: Stoličky

Čas: 20 minút

Motivácia: ,,Štyri nohy, hlavu žiadnu, cez deň si rád sadáš na ňu. Čo je to? Každá skupina bude mať prísne tajnú úlohu. Poďme na to.“

Realizácia: Deti som rozdelila do dvoch skupín. Každej skupine som tajne zadala úlohu. Jedna skupina mala stoličky ukladať do kruhu a členovia skupiny si mali na každú druhú sadnúť. Druhá skupina mala tie isté stoličky ukladať späť do lavíc.

Reflexia pre deti: Ako sa vám páčila hra? Bolo ťažké to zvládnuť? Na čo bola zameraná? Čo nám z tejto hry vyplýva? Čo ste si všimli?

Reflexia pre vychovávateľku: Dôležité je dať priestor na prípravu a vytvorenie stratégie. Nechať deti, aby prišli na to, že úlohu splnia obe skupiny iba vtedy, ak sa dohodnú o požičaní si stoličiek navzájom. Hra sa dá hrať iba jedenkrát. Vyžaduje si to dávať pozor na bezpečnosť pri hre a byť trpezlivý a nezasahovať do hry.