Na jednej škole sme s kolegyňou deťom hrali divadielko. Ponúkam vám ho, je z mojej spisovateľskej dielne. Pretvorte si ho ak potrebujete, ale čo budete určite potrebovať je odvaha (niektoré možno nie), improvizáciu a flexibilitu. Nezabudnite aj na reflexiu na záver. Tú nepripájam. Myslím, že otázky typu ako sa cítili zvieratká, ľudia, prečo, na čo, za čo, by nemali byť problém.
Želám vám príjemný kultúrny zážitok :)
Ekopríbeh na dramatizáciu (potrebná aj improvizácia)
Bol raz jeden krásny les, pri lese lúka a pri lúke jazero.
Raz sa dvaja kamaráti Peťko a Miško vybrali do lesa. Batohy mali plné,
išli stanovať. Išli cez les:
- ,, Och aký som hladný a smädný. Odpočiňme si. (Jedia,
pijú). Kam dám ten obal... Ale veď čo. Tu ho schovám, to si nikto nevšimne." Pokračujú v ceste až prídu na lúku.
,,Tu sa utáboríme." Rozložia si stany. Opekajú si špekáčky a chleba,
odpadky hádžu na zem, nechajú po sebe veľký neporiadok. Odídu preč.
Ide zajko a potkne sa o voľačo. Zľakne sa. Zoberie
to a beží za medveďom. ,,Aha medveď aha, aha, aká čudná vec, o ktorú som sa potkol." rýchlo rozpráva.
Ide ježko, tiež sa o voľačo potkne. A ako
sa potkne, skotúľa sa dole kopcom a voľačo sa mu napichá na pichliače.
Zľakne sa a uteká za medveďom. ,,Me-e-ed-veď, po-o-z-ri, čo m-ám na pi-i-ch-lia-čoch! Da-a-j to-o zo-o mňa-a do-le, " kokce ježko. Ide veverička, že si pozbiera oriešky
a namiesto orieškov voľačo divné nazbierala. A to sa nedalo jesť., Medveď no pozri, dobre sa pozri, na čom som si skoro moje krásne zúbky vylomila." Medveď sa chytí za hlavu a zabručí:,,
- ,, Čo budeme robiť, veď sa nám les mení na smetisko!?" Spytujú sa zvieratká.
- Priletí sova a hovorí:
- ,,Poďte so mnou, neuveríte, čo sa stalo na lúke."
Samí odpad, neporiadok, kvety poničené, kríky polámané.
Zvieratká sú nešťastné ale už bol večer. Povedali si, že to budú riešiť na ďalší deň.
Na ďalší deň prídu k jazeru, že sa osviežia, lebo bolo
veľmi teplo. Ale čo to nevidia? Boli tak akýsi ľudia a umývali si
v jazere bicykle a motorku. Keď odišli, zvieratká prišli k vode.
- ,,Fuj, tá voda čudne smrdí!" ,,A mám divnú
farbu!" ,,A je špinavá a má hnusnú chuť!" Čo nám to porobili s našou
vodou?
Ryby vyplávajú a plačú. ,,Joj šupiny máme zalepené od
oleja, nedá sa tu žiť."
-
Medveď povedal: ,,Hádam to prídu upratať ľudia. Ale keď nechceme byť smädný, treba
si zbierať dažďovú vodu." Celý týždeň pršalo a ľudia jazero neprišli upratať.
Zajko si urobil listové poháre,
medveď zase našiel veľký lopúch a z toho si urobil nádobu, veverička
zase škarupinky o orechov plnila dažďovou vodou. Len ježko zabudol. Ale mal dobrých kamarátov, ktorí sa s ním o vodu rozdelili.
Ten týždeň ako pršalo, prišla silná búrka a fúkal silný vietor. Vietor odfúkol všetky odpadky
z lúky až k jazeru. Na ďalší deň vyšlo slnko a bolo veľmi horúco. Ľudia sa
chceli kúpať v jazere. Ale keď
prišli videli veľkú katastrofu. Jazero špinavé, smrdelo to tam a kúpať sa
tam nedalo. Odišli domov. Zvieratká sa
čudovali, že to nechali tak. Medveď hovorí: ,,Keď nám oni nepomôžu, spravíme to
takto. Dohodli sa a urobili plán. Na ďalší deň išli ľudia cez les.
Veverička hádzala po ľuďoch žaľude, ktoré boli zabalené v rôznych obaloch,
ježko si napichal na ihličie papiere a vystrašil ich, zajko si dal na
hlavu papierovú škatuľu a tiež ich vystrašil. Sova letela a igelitové
sáčky na nich spustila.
Otvorený koniec ....
-
